LEICESTER SQUARE.

rozmýšľala nad tým, aké bude zvláštne všetko nechať tam a vrátiť sa späť do Brna, k starému životu..
a odrazu vchádzala na hlučný Leiceister Square plný turistov aj napriek neskorej nočnej hodine.
ten hluk prekričal aj hudbu v jej ušiach a tak na chvíľu vytiahla slúchadlá z uší a započúvala sa do zvukov tohto miesta.
vrava rôznej spleti jazykov, krik detí, ktoré už dávno mali spať, hudba pouličných hudobníkov, smiech mladých ľudí kráčajúcich ruka v ruke a hlasy mužov volajúcich okoloidúcich do barov a pubov..
tento Londýn ju nelákal a tak za vysvieteným a turistami preplneným M&M odbočila doprava, kde sa sladká vôňa čokolády vychádzajúca z útrob budovy približovaním k čínskej štvrti menila na vôňu spálených čínskych jedál, moču a odpadkov.

SCHEMNITZ GALLERY.

na obrazy Lucie Tallovej sa dokáže pozerať hodiny..
prechádzala sa Schemnitz Gallery s výhľadom na vysvietenú kalváriu v diaľke a snívala o tom, že raz budú Slzy visieť v jej byte.

TRAFALGAR.

popriala všetkým dobrú noc, zatvorila za sebou veľké presklené dvere, nadýchla sa nočného londýnskeho vzduchu a vykročila doprava.
do uší si vložila biele slúchadlá, zapla svoj večerný playlist, vo výklade kníhkupectva skontrolovala, či jej náhodou nestoja vlasy a neodstávajú šaty, usmiala sa na nočnú vysvietenú národnú galériu a skontrolujúc cestu napravo a naľavo prebehla na červenú.

mohla zatvoriť oči a ísť popamäti..
obehla zatvorený stánok so suvenírmi a vchod do metra, po pár krokoch sa klasicky potkla na hýbajúcej sa dlaždici pred prechodom blízko kostola sv. Martina, pohľad doľava a opäť kroky na červenú..
minula schody kostola, po celom dni konečne zívajúce prázdnotou, a rozmýšľajúc nad končiacim dňom kráčala pomaly ďalej, užívajúc si prázdny nočný Trafalgar.

(každý jeden večer.)

SEN.

pred rokom sedela v lietadle, pozorovala svetlá nočného Brna pod sebou a s veľkými očakávaniami letela do neznáma..
plniť si sen.

(možno stále uteká preč, lebo čaká, že povie, aby zostala.. a on to buď nechce povedať, alebo má len strach.. ten strach, ktorý zbadala v jeho očiach, keď povedala, že si odchádza plniť sen a sťahuje sa do Londýna.)

URBAN HUB.

v nedeľu ráno vstala do slnečného dňa a udychčane vyšliapala kopec do mesta s foťákom na ramene.
čakal ju ranný prázdny SKØG..
kľud a pokoj tohto miesta, ktoré sa jej odtiaľ pomaly vytrácajú.

(vtedy dávno to bol jej SKØG. teraz si už nemá ani kam sadnúť.)