rozprávala mu o ňom, ich minulosti a prítomnosti, o všetkých tých pochybnostiach a hrách. o kefkách v kúpeľniach, spoločných večeriach... a aj napriek otáznikom v hlave sa ho nechcela vzdať, jej sna.
pozrel na ňu, hlbokým a bolestivým pohľadom, ktorý u neho nikdy predtým nevidela, pozrel jej priamo do očí...
"ešte je príliš skoro, ešte potrebuješ čas"
usmiala sa, zavrtela hlavou na znak nesúhlasu, povedala, že už je v poriadku, že už prešlo dosť času a že tentokrát, tentokrát majú správne načasovanie, že tentokrát im to vyjde.
nevyšlo.
bolo príliš skoro.
potrebovala čas.
