DOBRÉ RÁNKO.

niekedy dávno čítala knihu, v ktorej hlavná postava dostávala každý deň o deviatej ráno rovnakú správu.
každý deň presne o deviatej si prečítala rovnaké dve slová, ktoré vzápätí odpísala späť.

vtedy jej to pripadalo patetické a zúfalé..

každý večer pred spaním odošle správu, aby ju rovnaká správa zobudila každé ráno pred šiestou.
každé ráno ju pred šiestou zobudí pípnutie telefónu, ona sa usmeje, pretočí na druhý bok a je vďačná za teplo postele, ktoré odosielateľ správy práve opúšťa.
už jej tie dve slová neprídu ani patetické ani zúfalé.
už sa na tie dve slová teší každé ráno tak, ako hlavná postava tej knihy.