nedeľa, februára 23, 2014

LIETAJ.

pozerá do tvárí všetkých tých ľudí, pred očami jej behajú momenty z minulosti, všetky tie slová a okamihy.. v duchu sa usmieva a plače zároveň.
má strach, že plnením jedného sna stratí nárok na ten druhý, dôležitejší a silnejší.
nechce odísť, no zároveň cíti, že musí..
musí nájsť svoj nový cieľ, lebo ten minulý..
ten minulý sa rozplynul ako ranná hmla nad mestom.
(Leť nekonečnom, slobodná a šťastná! Stačí si len pomyslieť a budeme zase spolu, uprostred jedinej veľkej slávnosti, ktorá nikdy neskončí.)
(Mrzí ma, že som ti nemohol povedať, aká si krásna a ako ma mrzí, že sa tak dlho neuvidíme..)