moment plný toľkých symbolov na jednom mieste, až jej prebehol po chrbte mráz.
vtedy, teraz..
obyčajne neobyčajný kľúč v jeho rukách s výhľadom na minulosť, oni dvaja a ich svet.
prešli mesiace, roky..
a odrazu ležal na stole, neobyčajne obyčajný, neosobne osobný symbol ich dvoch.
akoby tým kľúčom za nimi zatvoril neviditeľné dvere.
("to vôbec nie je pravda, tie dvere zostanú vždy pootvorené..")
