VYZNANIA.

hľadeli si do očí, so slzami na krajíčku, so slzami v jej aj jeho očiach. pozerali na seba, plní bolesti a smútku, plní všetkých tých pocitov a citov, plní lásky.

pozerali na seba v tej tme a tichu, hľadiac si intenzívne do očí, ležiac vedľa seba, vyslovujúc všetky tie pravdivé a bolestivé slová.
slová, ktorí si mali povedať už dávno.
slová, ktoré si hovorili na ich výročie.

pohladila ho po tvári, pobozkala, vymanila sa z jeho objatia, pustila mu ruku, postavila sa a odišla.
odišla preč, so slzami v očiach, nechávajúc ho s jeho slzami osamote.
v tme a tichu veľkej izby, so všetkými tými pocitmi, všetkými tými citmi.

pretože dlhšie, dlhšie by tú bolesť nezvládla.
nezvládli.

TICHO.

bolestné ticho zaplavilo byt.
to ticho, na ktoré nebola pripravená, to ticho, na ktoré sa pripraviť nedá.

čierny obraz s ich menami stále visí na stene...
len v skrini je odrazu viac miesta.
odišla jeho vôňa.
odišiel on.

odišli oni.