pozerali na seba v tej tme a tichu, hľadiac si intenzívne do očí, ležiac vedľa seba, vyslovujúc všetky tie pravdivé a bolestivé slová.
slová, ktorí si mali povedať už dávno.
slová, ktoré si hovorili na ich výročie.
pohladila ho po tvári, pobozkala, vymanila sa z jeho objatia, pustila mu ruku, postavila sa a odišla.
odišla preč, so slzami v očiach, nechávajúc ho s jeho slzami osamote.
v tme a tichu veľkej izby, so všetkými tými pocitmi, všetkými tými citmi.
pretože dlhšie, dlhšie by tú bolesť nezvládla.
nezvládli.
