STRANGER.

stála vedľa neho, v tichu, nahnevaná na seba, neho aj celý svet, hľadiac do jeho krásnej tváre..
po tak dlhej dobe.
dobe, ktorá jej pripadala ako večnosť..
s úsmevom ju pobozkal, akoby vycítil jej zmätenosť, hnev aj neprítomnosť a vyslovil ich vetu, ktorá odrazu nadobudla úplne iný význam. ("Hello !")